Slobodná vôľa neexistuje

Autor: Mato Németh | 22.2.2012 o 15:50 | (upravené 22.2.2012 o 17:24) Karma článku: 8,39 | Prečítané:  2659x

Všetko vo vesmíre podlieha prírodným zákonom, ktoré sú stálé a nemenné. Tak isto im podliehajú aj chemické procesy v našom mozgu. V článku: ukážka testu o tom ako vedci vedeli predpovedať rozhodnutie človeka.

Potvrdzuje to môj obľúbený fyzik Stephen Hawking. Všetko podlieha prírodným zákonom tohto vesmíru. (Ak existuje iný vesmír, tak je jasné, že bude nezávislý na našom, čiže tam musia platiť iné zákony. V našom vesmíre je elektromagnetizmus miliardkrát silnejší ako gravitačná sila, čo nám umožňuje žiť)

Čo je to zákon? Ak udriem tenisovou raketou loptičku, tak loptička urobí pohyb. Ak by som vedel akou silou, akou časťou rakety, poveternostné podmienky a pod akým uhlom zasiahnem loptičku, tak viem presne predpovedať kam loptička dopadne. A bude tam padať neustále, ak sa moje rovnaké údery budú opakovať. Samozrejme, že to nemusí byť človek, ale nejaký stroj, ktorý bude vystreľovať loptičky vo vákuu. Čiže viem predpovedať budúcnosť. Avšak my sme tiež súčasťou tohto vesmíru. Naše chemické procesy v mozgu sa tiež podriaďujú prírodným zákonom.

Majú ľudia slobodnú vôľu? Ak áno, kedy sa behom evolúcie vytvorila? Majú zelené riasy alebo baktérie slobodnú vôľu alebo je ich chovanie mechanické a podriaďuje sa vedeckým zákonom? Alebo majú slobodnú vôľu len mnohobunkové organizmy, či snáď iba cicavce, či iba ľudia? Môžeme si myslieť, že je prejavom slobodnej vôle, keď sa šimpanz rozhodne pochutnať si na banáne alebo keď si mačka zmyslí rozpárať vašu pohovku. Ale čo napríklad škrkavka Caenorhabditis elegans - tvor, ktorý sa skladá len z 959 buniek? Tá si sotva hovorí: „To teda bola fakt veľmi chutná baktéria, ktorú som mala na večeru." I keď i tá si vyberá, čo jesť, ale buď sa uspokojí s nepríťažlivým krmivom alebo má zálusk na niečo chutnejšieho v závislosti na predchádzajúcej skúsenosti. Je toto prejav slobodnej vôle? I keď máme pocit, že si môžeme vybrať, čo budeme robiť, znalosti z molekulárnej biológií potvrdzujú, že biologické procesy sa riadia zákonmi prírody a chémie a sú rovnako deterministické ako pohyb planét po dráhach. Nedávne pokusy v oblasti neurovedy podporujú názor, že to je náš mozog, ktorý sa riadi so známymi prírodnými zákonmi, ktorý určuje naše city. Tak napríklad, štúdie pacientov, ktorí podstupovali pri vedomí operáciu mozgu, ukázali, že elektrickým stimulovaním príslušných častí mozgu je možné v pacientovi vzbudiť prianie pohnúť rukou, nohou alebo pohybovať ústami a hovoriť. Ťažko si predstaviť, ako by sa mohla slobodná vôľa prejaviť, ak by bolo naše chovanie určované fyzikálnymi zákonmi. Zdá sa, že sme iba biologické stroje a že slobodná vôľa je len ilúzia.

I keď pripustíme, že ľudské chovanie sa riadi prírodnými zákonmi, je rozumné zároveň pripustiť, že toto chovanie je výsledkom tak zložitých procesov, s tak veľkým množstvom parametrov, že je prakticky nemožné ho predpovedať. Aby to bolo možné, museli by sme poznať počiatočný stav tisícovky biliónov biliónov (nie, nenapísal som to chybne) molekúl v ľudskom tele a riešiť zhruba rovnaký počet rovníc. To by trvalo pár miliárd rokov, takže by sme sa ani nestihli uhnúť, keby nás chcel niekto udrieť.

 

No predsa vieme aspoň niečo predpovedať

Mozek za nás rozhoduje sám a dá nám o svém úmyslu vědět až dodatečně. Tímto šokujícím odhalením skončil výzkum týmu neurologů vedených Johnem-Dylanem Haynesem z berlínské Charité-Universitätsmedizin. Vědci umístili dobrovolníky do aparatury, která sleduje aktivitu rozsáhlých oblastí mozku prostřednictvím tzv. magnetické rezonance. Každý dostal za úkol zcela svobodně mačkat tlačítko na levé nebo na pravé straně. Bylo jen na dobrovolníkovi, pro jaké tlačítko se rozhodne a kdy jej zmáčkne. Dobrovolník nehlásil, pro co se rozhodl, ale určil přesně okamžik, kdy k rozhodnutí dospěl.

a

Dobrovolníkům se při plnění tohoto úkolu aktivovalo mozkové centrum v čelní oblasti. Když se dobrovolník rozhodl pro levé tlačítko, byla aktivita jiná,  než když si vybral tlačítko na pravé straně. To nebylo velké překvapení. Vědce šokovalo zjištění, že typické nažhavení mozkového centra bylo patrné až sedm vteřin předtím, než se dobrovolník rozhodl. Mozek už věděl, jaké tlačítko ruka stiskne. Člověk si to ale neuvědomoval.

 

a

Text je skopírovaný, no chcem ešte doplniť (keďže veľa ľudí si to mýli), že mozog bol už dávno rozhodnutý, ale človek sa v tom intervale stále ešte rozhodoval. Bolo veľa reakcií na to, že človek sa počas 6 sekúnd môže rozhodnúť úplne inak, ale nemôže. Vždy sa rozhodne tak ako sa rozhodol pred 6 sekundami.

Vedci nielenže vedeli predpovedať, kedy človek dospeje k rozhodnutiu, ale aj ako sa rozhodne. Podľa mňa je to fantastická novinka, ale zároveň aj dlho očakávaný fakt. Test si môžete pozrieť naživo tu. Lenže k seriálu neexistujú SK alebo CZ titulky.  Test sa začína v 50:50 minúte.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?